reklama

A Ty sa trápiš, keď Ti ujde električka

- Ty si mi zobrala to najdôležitejšie v mojom živote, tvrdil jej muž. - Kto súhlasil s tým, aby som zobrala ten byt? Kto sa rozhodol nepresťahovať sa s nami? Kto sa rozhodol pre rozvod? - Máš pravdu, boli sme v tom dvaja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Takto sa skončila jedna z diskusií medzi Laurou a jej mužom. Boli spolu 5 rokov a ... posrali to. Obaja. Na plnej čiare.

Stretli sme sa po desiatich rokoch na posedení spolužiakov zo strednej školy. Každý z nás sa postavil a stručne zhrnul, čo sa udialo v jeho živote za tých pár chvíľ, čo sme sa nevideli.

- Nuž, ja sa práve rodím do nového života. Rozviedla som sa a s dcérkou sme sa presťahovali. Zmenila som prácu aj povolanie. Partnera nemám.
To boli Laurine slová, ktoré mi ešte stále znejú v ušiach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Pravdupovediac, po tom všetkom, potrebujem si upratať život. Zabývať sa v novom byte, novom prostredí, v cudzom meste. Nájsť malej škôlku, uchytiť sa v novej práci, zabezpečiť lekárov. Na chlapov teraz nestíham myslieť.
Rozprávali sme sa neskôr. Na škole sme boli najlepšie kamarátky, tak veľa sme si mali, čo povedať. Je zvláštne, ako strašne veľa sa môže zmeniť za jediný rok.

- Presne pred rokom sme sa s mužom a dcérkou vrátili z dovolenky, to bolo začiatkom júla. August bol zvláštny, september divný. V októbri sme sa s malou presťahovali do neďalekého mesta, kde som vtedy pracovala. V novembri som po dohode s mužom podala žiadosť o rozvod. V decembri sme trávili s malou prvé Vianoce bez jej ocinka. V januári sa začali stupňovať problémy v práci, vedenia sa ujal jeden z majiteľov, konateľa prestala firma zaujímať a aj dohoda o zvýšení môjho platu. Vo februári nás rozviedli. V marci a apríli došlo k výrazným problémom v práci, odišla som zo zamestnania. Malá nastúpila do škôlky, prišla som o rodičovský príspevok. Dostali sme sa do finančných ťažkostí. Prijala som novú pozíciu - z marketérky bude obchodníčka, v cudzom meste, v ďalšom prenajatom byte, s platom, ktorý nás uživí obe. V júni sme sa presťahovali. No a teraz je o týždeň opäť júl a o pár dní nastupujem do novej práce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozprávala. Čumela som na ňu s otvorenou pusou. Prežívala som to s ňou. Ukazovala mi fotku, ako malej vymaľovala izbu.

- Maličká mi pomáhala maľovať. Ja som maľovala jednu stenu zelenou a ona druhú ružovou. To bolo mojou prioritou. Urobiť jej takú izbičku, ktorá by bola jej kráľovstvom. Potom neskôr si vymaľujeme aj obývačku.

Čakala by som, že bude zronená, ubitá, čakala by som prázdny pohľad. Ona však vyzerala úplne v pohode, vyžarovala kľud a pohodu.

- Ako to všetko zvládaš? Ja by som sa asi poskladala.

Usmiala sa.
- Hmm. Vieš, keby som sa ľutovala, asi by som už bola "mŕtva", lenže, kto by sa postaral o moje dieťa? Ja sa proste na to dívam inak. Odpustila som si a odpustila som aj mužovi. Prešla som si tých 5 spoločných rokov mesiac po mesiaci a snažila som sa na to pozrieť z nadhľadu. Ja sama som urobila veľa chýb a on samozrejme tiež. My dvaja s mužom sme si život nedokázali spolu zariadiť. Neboli sme spolu šťastní, robili sme hlúposti. Rozvod bol najprijateľnejšie riešenie, pre všetkých troch. Pre mňa je dôležité, že som sa z toho všetkého poučila a urobila som niekoľko dôležitých rozhodnutí. To všetko ostatné, zmena bydliska, práce, boj o prežitie, to je predsa úplne normálne. Musím sa postarať o dcérku. Ona je predsa tá najpodstatnejšia.
- A inak, vieš aké je oslobudzujúce urobiť rozhodnutie?
Dodala ešte s úsmevom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme sa lúčili, veľmi som sa tešila. Laura sa presťahovala do Bratislavy, kde žijem aj ja.

Nedávno sme sa stretli na Štrkovci. Prišla aj s dcérkou, sú nerozlučné priateľky, ako som sa dozvedela. Absolvovali sme s malou trampolínu, piesok, autíčka a napokon sme zamierili na preliezky. Malá behala z jednej na druhú. Keď sme odchádzali malá hovorí:
- Maminka, som smutná.
- A prečo si smutná, Anjelik?
- Vieš, ja mám rada ocinka.
- Neboj sa, láska. Aj ocinko Ťa veľmi miluje. A za chvíľočku sa zase uvidíte. Pošli mu po pusinku.

Na to mu maličká poslala pusu a povedala:
- Už nie som smutná.

Bolo úžasné sledovať, ako to všetko tie dve zvládajú. Vtedy som si spomenula, ako ma nedávno rozčúlil spomalený vodič autobusu a červená na križovatke. Nestihla som kvôli tomu električku... Niektoré veci sú asi naozaj nepodstatné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že život je o tom, dokázať urobiť rozhodnutia, určiť si svoje priority a podľa toho žiť. Často sa trápime nad úplnými hlúposťami a pritom sa stačí pozrieť na veci s nadhľadom, možno si priznať svoje chyby, uznať, že nie sme dokonalí a preto nesúdiť iných.
Nechcem, aby to vyznelo, ako otrepané frázy, chcela som len ukázať, že všetko sa dá zvládnuť a to aj vtedy, ak sa v priebehu roka otočí Váš život o 360 stupňov.

Ľudmila Kurucová Ondrejková

Ľudmila Kurucová Ondrejková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som matka, manželka, dcéra, sestra, vnučka, brat nie som a už ani pravnúča nie som. Milujem a som milovaná :-) Zoznam autorových rubrík:  Pre násRodinaJaTamarkaZa oknomSnívalo sa miVšimla som siSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu