Pre tých, ktorých láska ešte stále zaujíma

Autor: Ľudmila Kurucová Ondrejková | 2.1.2012 o 14:22 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1105x

Tak mi napadlo, že dnes napíšem niečo o láske. Nezištnej všeobjímajúcej láske. Sadla som si za notebook, zavolala som si svoju múzu na pomoc a začala som ťukať. Napísala som niekoľko riadkov a zmazala som ich. Takto sa mi to nepozdávalo. Skúsila som druhý pokus. Tiež som z toho nemala ten trblietavý pocit. Prečo chcem písať dnes práve o láske? Ľudia sú už unavení z toho, ako im iní kážu o láske. Hm. Lenže ja nechcem kázať. Chcem sa podeliť o jeden z pohľadov na lásku, ktorý môj život výrazne ovplyvnil.

Spoznala som istého úžasného Človeka. Od detstva pomáha ľuďom, neustále. Má svoju manželku, deti, úzky a aj obrovitánsky kruh priateľov. Cestuje po celom svete a učí ľudí, ako si môžu pomôcť. Keď ho niekto o pomoc požiada, veľmi rád mu pomôže. Je to liečiteľ, terapeut, jasnovidec, mág, učiteľ, veľmajster, kňaz a omnoho viac. Je to človek s obrovským srdcom. Sledujem jeho prejav lásky a učím sa od neho. Láske voči sebe, voči svojim blízkym, voči ostatným a láske voči životu samotnému.

Miluje ľudí. Dáva im absolútnu slobodu. To je jeho prejav lásky.

Založil niekoľko organizácií, ktoré pôsobia po celom svete. Keď niekoho poverí úlohou, nechá ďalší postup na jeho vlastné zváženie. Nediriguje, nepresadzuje svoj názor. Dáva tomuto „nováčikovi“ priestor a slobodu. Miluje ho a chce, aby sa mohol ujať svojej úlohy presne tak, ako to potrebuje.
Tiež mu otvára dvere, aby sa mohol poradiť, keď to uzná za vhodné.
Samozrejme má tento „nováčik“ definované hranice. A tými sú sloboda ľudí, ktorí spadajú pod tohto „nováčika“. Tento úžasný Človek si vždy vypočuje spätnú väzbu z rôznych strán. Keď sa nahromadí priveľa jedného názoru na „nováčika“, ktorý hovorí o tom, že zrejme došlo k omylu, sadne si s ním, dajú si poradu a dáva mu priestor na nápravu.
Potkol sa tento „nováčik“? To je predsa v poriadku. Učíme sa. Vyvíjame sa. Robíme omyly. Chce to „nováčik“ napraviť? Je si vedomý omylu? Poučil sa? Úžasné.
Ale omyl môže prísť opäť. Príde ďalšia porada. Je to niečo úplne nové? V poriadku. Učíme sa. Ak sa chceme vyvíjať, potrebujeme sa veľmi veľa učiť a keď pre toto učenie niečo robíme, omyly prídu bezpochyby. Čím viac pracujeme, tým viacej priestoru na omyly vzniká.

Koľkokrát spadne batoľa na zadoček, keď sa učí chodiť? Koľkokrát sa obleje, keď sa učí piť z pohára? Koľkokrát sa okycká, keď sa učí jesť lyžičkou?

Ten, kto sa chce učiť a pracuje, ten určite spraví aj omyl. Láska je, keď to vidíme. Buďme tolerantní voči tomuto človeku. Podporujme ho. Obzvlášť, ak tie omyly neubližujú nikomu inému. Nemýľme si však skutočné ublíženie, či obohatenie sa na úkor druhého s pocitom krivdy vyvolaným napr. závisťou.

Keď robíme niečo prvý krát, keď s danou situáciou ešte nemáme skúsenosť, tak máme obrovský potenciál na omyly. Ale keď nám záleží na prínose pre všetkých, keď milujeme to, čo robíme, keď to robíme zo srdca, vtedy si zaslúžime toleranciu a trpezlivosť.
Sú ľudia, ktorí by to urobili lepšie? Rýchlejšie? Áno, sú. Zrejme už majú podobnú skúsenosť. Ale tiež raz začínali a robili omyly. Práve títo ľudia by tomu mali rozumieť. Majú pochopenie. Dokážu otvoriť svoje srdce voči „nováčikovi“ a dajú mu priestor na jeho učenie. Búchanie si do pŕs: Ja by som to spravil lepšie a nekonečné ohováranie, to nemá s toleranciou nič spoločné. To nie je láska. To nie je dokonca ani prejav lásky voči sebe samému.

Spočiatku som nerozumela, prečo tento Človek poveruje vedením ľudí, ktorí nemajú manažérske skúsenosti. Už tomu rozumiem. To je láska k ľuďom, jeho tolerancia a pochopenie pre ich potreby a túžbu rásť. Jeho organizácie poskytujú služby ľuďom, cieľom je ľuďom pomáhať a to robí aj voči tým, ktorí sú ich súčasťou.

Takže, čo je teda láska?

Poznám dve sestry, dámy v rokoch. Jedna prišla o rodinu, aj svojou zásluhou a od vtedy sa nespamätala, hoci prešlo už niekoľko desaťročí. Radila sa s odborníkmi, ale vždy spadla do toho, aká krivda sa jej stala. A tak pije, nemá peniaze a tak gambluje, veď občas sa stane aj to, že vyhrá. No a hlavne plače. Taká krivda sa jej stala. Keď prehrá všetky peniaze, príde so slzami v očiach za tou druhou sestrou, staršou. Ona sa vždy o ňu starala, bola najstaršia a akosi jej to prináležalo. Urobila pre ňu, čo jej na očiach videla. Vždy sa nad ňou zľutovala a dala jej peniaze aspoň na chlieb, aby sa najedla. A tento kolotoč ide neustále dokola. Viac ako dvadsať rokov. Mladšia sestra je stále tam, kde bola. No a tá staršia, tá nevie, čo s tým. Miluje svoju sestru. A tak jej dáva a pomaly sa stráca.
Je toto láska? Keď sprevádzame druhého na jeho ceste, veľmi ľahko sa môže stať, že si ani nevšimneme, že už sa predierame tŕním a že tú našu cestu ani nevidno.

Jeden múdry človek mi povedal, že milovať znamená povedať „áno“, ale tiež to znamená vedieť, kedy povedať „nie“. Pochopila som, že je to o slobode. Žijeme tento život a dostali sme do vienka slobodu. Nik nemá právo siahať nám na túto slobodu a tak isto ani my by sme nemali siahať na slobodu iných. Pochopenie, tolerancia, trpezlivosť a hranice. Myslím, že toto sú pojmy, ktoré idú spolu ruka v ruke a sú prejavom lásky. Sú láskou. Láskou voči sebe, láskou voči iným.

A inak, všimli ste si, že keď sme v živote nešťastní, tak máme výrazne zníženú mieru tolerancie a teda aj schopnosť skutočne milovať? A prečo sme nešťastní? Nuž, možno nemáme dostatok pochopenia, či tolerancie pre seba samých. Lásku nachádzame v najhlbšej hĺbke nás samotných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?