Tento rozhovor sa týkal návštevy mojej priateľky u istej pani, ktorá vie vykladať karty. Môj dobrý známy, Janko, v "takéto" veci neverí. Ako ste na tom vy? Veríte? Neveríte?
Ja vnímam, že sa nejaké veci dejú medzi nebom a zemou. Jedného času sa mi do rúk dostala kniha Večné zákony, autorku si nepamätám. Keď som ju začala čítať, takmer som prestala žiť svoj normálny život, začala som sa riadiť duchovnom, chcela som byť lepším človekom. Kniha pojíma o našich životoch, o našich dušiach, duchoch. Dostala som sa len po ôsmu kapitolu, potom som to vzdala, aby som si zachránila svoj zdravý úsudok. Nejdem opisovať, čo konkrétne kniha hovorí, lebo o to mi nejde.
Chcem skôr hovoriť o tom, čo nám naša viera prináša. Veríme v reinkarnáciu? Veríme v to, že sme tu preto, aby sme splnili nejaké poslanie? Veríme v to, že človek prichádza na zem s nejakou karmou, ktorá ho bude sprevádzať celý život a možno nie len práve ten, ktorý teraz žije? Veríme v niekoľko paralelných svetov? Otázok je strašne veľa.
Žijeme svoj život podľa toho, ako by sme mali? Necháme sa natoľko ovplyvniť, že dokážeme upustiť od nášho materiálneho sveta a prenesieme sa do sveta duchovného? Alebo len vnímame, že niečo také existuje, ale svoj život žijeme "normálne" ďalej?
Ja verím, no už sa snažím žit normálny život. Žijem a konám tak, aby som sa dokázala pozrieť do zrkadla. Človek v živote aj navyvádza a vtedy ma zvykne napadnúť jedna otázka: "Hnevá sa za toto na mňa moja milovaná teta?" Umrela pred 2 a pol rokom. Zvláštne, ale stále mi záleží na jej názore.
K tej pani, o ktorej sa zmieňujem v úvode, som zašla aj ja. Cítila som potrebu porozprávať sa s niekým nezainteresovaným o mojom živote a táto pani vo mne vzbudila dôveru. Keď som ju uvidela prvýkrát, nijako nepripomínala niekoho, kto sa vyníma z radu. Žiaden veľký nos, žiadna bradavica. Milá, prijemná pani. Ja som miešala karty, ona ich vykladala. Ja som sa pýtala, ona odpovedala. Po hodine sme sa rozlúčili. Mrzí ma len jedno. Nestihla som sa jej spýtať, či som tetu niečím sklamala. Priznávam, uľavilo sa mi a niektoré problémy už neriešim. A tiež musím priznať, že do oného stretnutia som kartám veľmi neverila. Trošku som zmenila názor.
Toto nie je moja jediná skúsenosť s "duchovnom". Zažila som ich ešte pár a to bez môjho pričinenia, no nejdem o nich písať. Skeptikom som už dala aj tak veľkú príležitosť na debatu, nechcem, aby si o mne mysleli, že som úplný cvok :-).
V spomínanej knihe sa hovorí, že existujú ľudia, ktorí vidia budúcnosť, minulosť, tušia, vedia súvislosti. Máme teda šancu dozvedieť sa "pravdu". Nie je však správne, dopytovať sa jej.
Aký je váš názor? Skúsenosť?
Na záver pridám ešte dve rady pani kartárky:
1. Ak máte nejaký problém, vyriešte ho. Neutekajte od neho, lebo vás bude dusiť vo vnútri a bude ovplyvňovať celý váš život. Ak sa nedokážete konfrontovať zoči voči z akéhokoľvek dôvodu, dajte svoje emócie na papier a potom ho spáľte, uľaví sa vám a veci sa dajú do poriadku.
2. Ak máte pociť, že vytŕčate z radu, že vám ľudia nerozumejú a trápite sa tým, mávnite nad tým ruku. Ste iná? Iný? No a čo. Žite svoj život ďalej a berte si výhody z vašej situácie. A to isté platí aj o ľuďoch, s ktorými sa stretávame. Robí Jožko niečo inak ako ja? No a čo. Je to on. Keby sme boli všetci rovnakí, svet a život by bol nudný.
